ObecJasenie
V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1455 je písomne doložený názov Jezen, z roku 1465 Jassena, z roku 1512 Jesene, z roku 1773 Jeszenye, z roku 1920 Jasená, z roku 1927 Jasenie. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Jecenye.
Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Zvolenskú župu; do roku 1960 pod okres Brezno, kraj Banská Bystrica; po roku 1960 pod okres Banská Bystrica, kraj Stredoslovenský.
Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Banská osada sa spomína v roku 1424. Patrila Ľupčianskemu panstvu. Banskobystrickí podnikatelia ťažili tu do 16. storočia drahé kovy, v 17. – 19. storočí pracoval v obci železliarsky hámor, patriaci Banskej komore, súčasť Hrončianskeho komplexu. Obyvatelia pracovali v miestnych podnikoch, furmančili a chovali ovce. V roku 1828 mala obec 102 domov a 785 obyvateľov. V 19. – 20. storočí bolo rozšírené čipkárstvo. V miestnej časti Kramlištie, ktorá vznikla v 18. storočí ako komorská osada, bola postavená v polovici 19. storočia skláreň, vyrábajúca tabuľové sklo (zanikla v roku 1904).
V rokoch 1923 – 1925 bola vybudovaná elektráreň. V katastri obce sa ťažila antimónová ruda spracovávaná vo Vajskovej. V miestnej časti Kramlištie pracovala parná píla.
Už pred SNP (Slovenským národným povstaním) pôsobili v Jasenianskej doline partizáni. Boli tu sklady streliva, sídlil tu Jegorovov štáb. Po ústupe povstania do hôr bol v Lomnistej doline vybudovaný zimný partizánsky tábor, v ktorom sídlil i HŠPH (Hlavný štáb partizánskeho hnutia). Vychádzala tu Pravda, vydávali sa letáky. Pri prechode cez Chabenec 10. 11. 1944 tu zahynul Ján Šverma a asi 100 ďalších partizánov. Obec bola vyznamenaná Radom SNP I. triedy, Radom Červenej hviezdy, Pamätnou medailou SNP. Obyvatelia pracovali väčšinou v priemyselných podnikoch v Podbrezovej, v Piesku a v Brezne.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
Skutočnosť, že história obce Jasenie siaha hlboko do doby rímskej, dokazuje aj list PhDr. Ladislava Vrteľa z heraldickej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Citujeme: ”Lokalita dnešného Jasenia bola osídlená už v dobe rímskej, ako o tom svedčí doterajší archeologický výskum a nie je vylúčená kontinuita osídlenia tejto lokality až do novoveku. Hoci sa uvažuje o tom, že údaj z roku 1250 o akejsi osade Jechene sa vzťahuje práve na Jasenie na Pohroní, je isté, že najstarší nespochybniteľný údaj o stredovekej banskej osade Jasenie pochádza z listiny Žigmunda z roku 1424.”
V roku 1455 sa obec spomína pod názvom Jezen, z roku 1465 je doložený jej názov ako Jassena, v roku 1512 sa volala Jesene. Už od 15. storočia však prevládalo pomenovanie etymologicky odvodené od názvu stromu jaseň.
Osada patrila Ľupčianskemu panstvu. Každoročne muselo 20 koscov z Jasenia kosiť panské lúky. Jasenčania tiež rozvážali tehly po panstve, pomáhali v zámockej kuchyni a zámku platili nájomné vo výške 250 zlatých.
Jasenie bolo baníckou osadou, ťažilo sa tu zlato, čím osada pútala pozornosť. Táto ťažba bola intenzívna až do konca 16. storočia. V roku 1569 sa tu v tomto smere rozmohla podnikateľská aktivita podnikateľa Mehrwatdta. V 17. storočí dominuje už v obci hámorníctvo a železný hámor tu existuje aj dve nasledujúce storočia. Tento hámor bol pravdepodobne na Kramliští, ktoré sa spomína ako komorská osada. Názov Kramlištie je odvodený z kramlí, ktoré sa tu vyrábali. V 19. storočí tu pracoval železiarsky hámor patriaci Banskej komore. Pôvodne tu boli privedení Nemci, aby naučili domácich vyrábať železo. Vyrobené železo sa neodvážalo len do neďalekej Banskej Bystrice, ale aj do Budapešti a do Viedne.
V rokoch 1858 – 1861 vypukla hospodárska kríza, ktorá neskôr postihla trhovú produkciu. Pretože tyčové železo nemalo odbyt, prestalo sa s jeho výrobou. Kríza priniesla zánik starej technológie a v hámroch sa skujňovacie a vykúvacie pece prestavali na pudlovacie a zváracie. Konečné vyradenie zastaralých prevádzok nastalo v roku 1880 nielen v Jasení, ale aj v Osrblí.
Obyvatelia pracovali v miestnych podnikoch, furmančili a chovali ovce. Jasenie je známe v 18. a 19. storočí aj ako čipkárska obec. Domáca výroba čipiek z ľanovej priadze, výroba plátna a podomový obchod s týmto tovarom siahal až do južných častí Uhorska. Čipkári boli úradne spísaní a museli odvádzať z tejto profesie stoličnú daň. Okrem čipiek predávali aj farebné tkaniny, obrusy, ručníky, závoje, ale aj nože, kosáky, kosy, zámky a podobne.
V miestnej časti Kramlištie, ktoré vzniklo v 18. storočí ako komorská osada, bola postavená v polovici 19. storočia skláreň vyrábajúca tabuľové sklo (zanikla v roku 1904). V rokoch 1923 – 1925 bola Železiarňami Podbrezová vybudovaná v Jasení elektráreň. V katastri obce sa ťažila antimónová ruda spracovaná vo Vajskovej. V miestnej časti Kramlištie mala firma Wunsch a spol. parnú pílu, ktorá poskytovala občanom pracovné príležitosti. Obec Jasenie mala dôležité postavenie aj počas druhej svetovej vojny. Počas SNP v lokalite Lomnistá dolina sídlil hlavný štáb generála Asmolovova. V tejto doline počas povstania padol Ján Šverma, ktorému tu obec na jeho počesť postavila pomník. Do bojov v SNP sa aktívne zapojili aj občania Jasenia. Obec bola oslobodená od fašizmu 21. marca 1945.
Obec bola poddanská a patrila pod panstvo Ľupčianskeho zámku. Po zrútení panstva, keď ľud ostal slobodným, nastala v obci skutočná samospráva. Sama si zvolila richtára a notára – notáriusa, a to za prítomnosti panského oficiera. Asi od roku 1848 do roku 1872 mala obec notára Jána Nepomuka Fodora – rodáka z Jasenia. Po roku 1872 bola obec pričlenená k notariátu v Nemeckej. Keďže pre ľudí to bolo ďaleko, obecné zastupiteľstvo Jasenia a Predajnej rozhodli, že spoločne utvoria jeden notariát so sídlom v Predajnej. Na nariadenie župného ališpána župný úrad toto dovolil a v roku 1897 bol zriadený okolný notariát – notársky úrad. Notárom bol Vojtech Kindernay, a to až do roku 1919 aj pre obec Jasenie.
Obecné hospodárstvo v obci viedol richtár. Spravovanie v obci sa vykonávalo v zmysle obecného zákona. Začiatkom roka 1919 bola vykonaná voľba obecného zastupiteľstva a zvolený bol nový starosta pán Peter Baďo. Notársky úrad bol v tomto období často navštevovaný, pretože nastalo kolkovanie peňazí, vybavovanie pôžičiek, popisovanie majetku a riadenie hospodárskych pomerov.
Nová župná reforma nastala v roku 1922. Dovtedy malá dedinka patrila do župy Zvolenskej, neskôr do župy Pohronskej. Vedením notariátu bol poverený Teodor Kindernay. Za jeho úradovania boli prvé riadne, tajné voľby obecného zastupiteľstva, obecnej rady a starostu. V tom čase existovali dve politické strany: Sociálno-demokratická robotnícka strana a Hlinkova ľudová strana. Za prvého obecného starostu bol zvolený Ján Núter – prívrženec Hlinkovej strany. Ľudia boli s jeho prácou nespokojní, obec nenapredovala, preto neskôr zvolili za starostu Jozefa Koseca.
V roku 1931 boli ďalšie voľby, kedy sa zriadili aj rôzne komisie.
Keďže obecné zastupiteľstvo na rokovanie potrebovalo priestory, ku vtedajšej škole obec pristavila malú izbičku. Neskôr sa porady konali v hasičskej strážnici. Z predaja dreva z obecnej hory získali sumu 145 000 korún, ktoré investovali do výstavby bujačiarne. Po rôznych úpravách tejto budovy sa po čase z nej stal obecný úrad, ktorý tam sídlil do roku 2011, kedy z príspevku EU zrekonštruovala obec bývalú ubytovňu baníkov na nové kancelárske a kultúrno-spoločenské priestory.
Obec v 30. rokoch stále patrila pod notariát v Predajnej. Každý rok prispela určeným obnosom na spoločné výdavky notárskych úradných miestností. V tom čase bol starostom Štefan Šuhajda. V roku 1937 si obec vzala prvú obecnú pôžičku v úverovom družstve. Po vyhlásení Československej republiky 27. 8. 1944 bol na čele obce národný výbor, ktorého predsedom sa stal Jozef Kosec, neskôr Egídius Kordík. Po oslobodení obce Sovietskou armádou 21. 3. 1945 vznikol MNV (Miestny národný výbor) Jasenie. Na jeho čele bol predseda, tajomník, pracovníčka úradu rada MNV a komisie. Všetci pracovali podľa vlastného plánu práce. Rada MNV plnila uznesenia vyšších orgánov a vlastných uznesení.
V 50. rokoch boli notariáty zrušené. Nahrádzali ich tajomníci na MNV, ktorí boli platení štátom na plný úväzok.
Po revolúcii v roku 1989 sa MNV zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení zmenil na obecný úrad, na čele ktorého je starosta. Po zmenách vo verejnej správe prešli z okresných úradov na obce rôzne kompetencie.
Notármi boli: Ján Nepomuk Fodor (1848 – 1872), František Šuhajda (1887 – 1896), Ludvik Gúthy (1897 – ?), Vojtech Kindernay (1898 – 1919), Ján Tomáš Snopko (?), Štefan Sanisló (?), Teodor Kindernay (1922 – ?), Ladislav Fiala (1933 – 1934), Július Ferenczy (1935 – ?).
Richtármi, starostami, predsedami boli: Izák Daučík (1887 – 1890), Ondrej Slivka (1891 – 1893), Jozef Kordík (1894 – 1909), Ján Hôrčik – Taraba (1910 – 1918), Peter Baďo (1919 – ?), Ján Núter (1922 – ?), Štefan Šuhajda (?), Július Slivka (1934 – 1938 (?), Alexander Bečko (1938 – ?), Jozef Kosec (1944 – ?), Štefan Šuhajda (?), Egídius Kordík (?), Ondrej Donoval (?), Jozef Babka (?), Jozef Magáň (?), Peter Peťko (?), Cyril Beraxa (?), Emil Horváth (?), Ján Núter (?), Marek Sanitra (?), Anton Weisenbacher (?), Ján Gaboň (?), Peter Sanitra (1986 – 1990), Michal Buda (1990 – 1998), Elena Kordíková (1998 – 2002) – historicky prvá žena – starostka v Jasení, Michal Povrazník (2002 – 2006), Elena Kordíková (2006 – 2014), Ing. Miroslava Pravotiaková (2014 – 2018).
